Pozri, tá pieseň mi to pošepla v ten deň v mojej izbe. Život môže byť taký úžasný.\nJe piatok večer v bare na kampuse v Berkeley, jeseň 2000, a Percy Marksová zase filozofuje o hudbe. V jukeboxe hrá Hall and Oates a Percy, ktorá nemá talent na hudbu, len veľa názorov na ňu, nedokáže prestať analyzovať pieseň, oddáva sa tomu, čo je jej najotravnejším zvykom. \nDnes večer je však niečo iné. Chlapík vedľa nej v bare, spolužiak Joe Morrow, je spevák a skladateľ a mohol by počúvať Percy celú noc. Joe požiada Percy o názor na jednu zo svojich skladieb. Výsledkom je začiatok partnerstva, ktoré potrvá roky a v oboch vzbudí nové vášne. Stojí ich spolupráca za to? Alebo bráni Percy nájsť svoj vlastný hlas?\nDej sa presúva z barov v Brooklyne na tanečné parkety v San Franciscu a skúma podstatu talentu, posadnutosti hudbou, potrebu patriť niekam a predovšetkým našu potrebu byť vypočutí.