Katarína Macurová voľbou a spracovaním danej problematiky dobieha dedičný dlh nášho novodobého dejepisu umenia „päť minút po dvanástej hodine\". Podujala sa upresniť a revidovať tradovaný mýtus o pedagogickom pôsobení Kolomana Sokola v Mexiku a o jeho vplyve na formovaní modernej mexickej grafiky. Paralelne s touto úlohou splnila aj dôkaz o rovnocennosti slovenského umelca a jeho umeleckých výsledkov z 30. rokov uplynulého storočia s vyspelou grafickou kultúrou veľkej latinsko-americkej krajiny. Svoj zámer realizovala v intenciách doposiaľ neprekonanej metodiky, bádaním „ad fontes\". Využila zo stredoeurópskeho hľadiska exkluzívny študijný pobyt na oboznámenie sa s archívnymi fondmi a obrazovou literatúrou hostiteľskej krajiny, kontaktovala potomkov niekdajších spolupracovníkov Kolomana Sokola, spoznala galerijné zbierkové fondy, či monumentálne diela mexických muralistov.